Davnejsie som rozmyslal nad kupou Focusa 1.8TDci a toto som nasiel>
Tikajúce bomby v autobazároch
Obľuba motorovej nafty u európskych motoristov už roky stúpa. Potvrdzujú
to štatistiky registrácií, skúsenosti predajcov a tiež napríklad vývoj
cien ojazdených automobilov - tie so vznetovými motormi si skôr udržia
cenu a v autobazároch sú čoraz žiadanejšie. Avšak práve nákupy dieselov z
druhej ruky prinášajú viaceré nástrahy, o ktorých motoristi často ani
netušia. Fascinovaní vidinou nízkej spotreby zabúdajú, že platby za
pohonné hmoty tvoria len časť celkových nákladov spojených s prevádzkou
auta. A keď si zle vyberiete, môžete čoskoro vydávať za opravy viac
peňazí, ako stálo celé vozidlo.
Citlivejšie ako benzínové. Moderný vznetový motor je totiž oveľa
komplikovanejší ako zážihové pohonné jednotky. Súčasné diesely, o ktorých teraz hovoríme predovšetkým, obsahujú zložité zariadenia. Môžu sa pokaziť
- a aj sa kazia. Niekedy je na príčine poddimenzovanosť súčiastok alebo
výrobná chyba, častejšie však nesprávne zaobchádzanie. "Diesely sú oveľa
citlivejšie," vysvetľuje šéfredaktor českého časopisu AutoDiesel Martin
Vaculík. "Vyžadujú skúsenejšieho a kvalifikovanejšieho vodiča ako autá so
zážihovými motormi."
Zanedbanie niektorých porúch pritom môže vyústiť až do totálneho zničenia
motora. Autobazáre sú plné tikajúcich turbodieselových bômb, ktorých sa
vypočítaví majitelia zbavili o päť minút dvanásť. Mnohí motoristi potom
utratia za také auto podstatnú časť svojich úspor a zaviažu sa na vysoké
mesačné splátky. A keď sa stane najhoršie, desiatky tisíc na opravu
jednoducho nezoženú. Kto nechce skončiť ako oni, nech číta pozorne.
Poradíme, na aké choroby trpia vznetové motory najčastejšie, a ako s
dieselom zaobchádzať, aby vydržal čo najdlhšie.
Chúlostivé vstrekovanie. Ohromná väčšina súčasných dieselov je vybavená
priamym vstrekovaním Common rail, ktoré je pravdepodobne najchúlostivejšou
časťou naftového motora. Životnosť vstrekovačov závisí predovšetkým od
kvality spaľovanej nafty - a tá občas za veľa nestojí. Jemné injektory so
sústavou úzkych dýz sa postupne zanášajú nečistotami.
Po ubehnutí 100-tisíc až 150-tisíc kilometrov majú vstrekovače dosť. Na
pokyny selenidov reagujú pomalšie, čo sa prejavuje hlučnejším chodom
motora. Majiteľ si však nemusí nič všimnúť, lebo zhubný proces prebieha
zvyčajne pozvoľna. Následkom spomalených reakcií sa vstrek oneskoruje
čoraz častejšie, až to dospeje do stavu, keď nafta horí aj vo fáze výfuku.
Sprievodným znakom poškodených vstrekovačov je horší ťah v nízkych
otáčkach. V takom prípade už neostáva iné, ako nechať Common rail opraviť.
Nie vždy sa to dá. "Vstrekovače od firiem Bosch a Delphi sa dajú celkom
dobre opraviť. Stojí to asi 4-tisíc Kč," vysvetľuje M. Vaculík. "S
výrobkami firiem Siemens a Denso je to horšie - neostáva iné, len
pripraviť si zhruba 20-tisíc Kč na nákup nových dielcov."
Každý záujemca o dieselové auto by si mal uvedomiť, že Common rail
jednoducho viac ako 200-tisíc kilometrov nevydrží. Pri nákupe ojazdeného
dieselového auta si radšej hneď treba odložiť sumu potrebnú na výmenu
vstrekovača, budete mať pokojnejší spánok.
Dôsledne vyskúšať. Ďalšou častou poruchou vstrekovacieho systému
vznetových motorov je podľa M. Vaculíka tečenie prepadom. Čerpadlo potom
nestíha dodávať potrebné množstvo paliva, čo má za následok pokles tlaku v
Common raili. Riadiaca jednotka to vyhodnotí ako poruchu a nabehne na
núdzový režim. V praxi sa to prejaví tak, že pri akcelerácii na plný plyn
motor zrazu stratí ťah a na prístrojovom paneli sa rozsvieti kontrolka
diagnostiky - a ak práve predbiehate a oproti sa rúti nákladiak, máte
zážitok na nezaplatenie. "Šikovný používateľ v tom momente beží auto
predať," konštatuje M. Vaculík. Predajcovia v autobazároch o tomto
probléme veľmi dobre vedia a väčšinou sa budú snažiť, aby zákazník pri
skúšobnej jazde nedostal príležitosť podržať plyn na podlahe. "Rozhodne
trvajte na tom, aby ste auto vyskúšali pod zaťažením, najlepšie v ťahavom
stúpaní. Skúste na štvorke naplno akcelerovať z rýchlosti asi 80 km/h a
držte plyn aspoň 30 sekúnd alebo tak dlho, ako sa dá," odporúča M.
Vaculík.
Zraniteľné turbá. Zdroj mohutnej sily naftových motorov je zároveň jedným
z ich najzraniteľnejších komponentov. Turbodúchadlá však ťažko odolávajú
veľkému tepelnému namáhaniu. Teraz asi krútite hlavou, ale automobilky sa
len snažili vyjsť v ústrety požiadavkám motoristov. Zo začiatku bol
mohutný krútiaci moment preplňovaných motorov vykúpený silným
turboefektom. Tak sa hovorí meškaniu medzi zošliapnutím akcelerátora a
okamžikom, keď sa turbo roztočí natoľko, aby vytvorilo potrebný plniaci
tlak. Ak ste pri takom motore zošliapli plyn v nízkych otáčkach, chvíľu sa
nič nedialo, až po jednej či dvoch sekundách auto vystrelilo prudko
dopredu. Nebolo to nič závideniahodné.
Dnešné dúchadlá sú preto menšie. Rýchlejšie sa roztočia a motor ťahá pekne
odspodu. Pri plnom zaťažení sa však turbo silno zahrieva, a keď náhle
motor vypnete, rozpálený sa ešte chvíľu točí, no chladivá olejová náplň už
ním neprúdi.
Neklamným znakom začínajúceho sa konca turbodúchadla je pískanie. Dobre ho
počuť hlavne zvonku. Ak zvyšovanie otáčok sprevádzajú vysoké tóny, ktoré
môžu trochu pripomínať vzdialenú policajnú sirénu, ruky preč! Alebo
žiadajte zľavu. "V tejto fáze sa dá turbo ešte opraviť napríklad
repasovaním. Náklady sa pohybujú okolo 7-tisíc českých korún. No zadreté
turbo musíte vymeniť a to vás vyjde najmenej na 25-tisíc Kč, často aj
oveľa viac," upozorňuje M. Vaculík.
Olej namiesto nafty. Takpovediac neliečené turbo môže spôsobiť aj totálne
zničenie motora. Keď začne cez jeho ložiská tiecť olej, časť zaplaví
plniace potrubie a začne sa usadzovať aj v medzichladiči. Koniec nastane
bez varovania - po nahromadení kritického množstva maziva sa stane, že pri prudkom pridaní plynu motor nasaje namiesto chladného vzduchu práve olej.
Ten sa v spaľovacích komorách vznieti a otáčky motora vyletia prudko
nahor. V takýchto situáciách väčšina šoférov stlačí spojku a nič sa
nestane. Tí duchaprítomnejší potom vypnú kľúčik zapaľovania, ale motor aj
tak beží. Práve totiž spaľuje olej z medzichladiča. Pretože sa tento
proces skazy nedá zastaviť, otáčky nekontrolovane letia nahor, motor sa
pretáča a to je jeho koniec.
V poslednom čase sa objavujú aj na turbodieseloch vodou chladené dúchadlá.
Tých sa tento problém netýka. Nájdete ich napríklad v BMW, vo Volve (D5)
alebo v najnovšom motore 2,0 dCi od Renaulta.
Dvojhmotové zotrvačníky. Chronicky zlyhávajú aj dvojhmotové zotrvačníky,
ktoré sa začali uplatňovať asi pred deviatimi rokmi. V dôsledku
nerovnomerného chodu býva obežné koleso zotrvačníka na vznetových motoroch
proti náboju odpružené. To zabraňuje prenosu vibrácií do prevodovky a aj
namáhanie silent blokov je menšie. Tento vynález možno zlepšuje
kultivovanosť behu motora, ale najmä pri podtáčaní alebo pri nútenom
voľnobehu môže veľmi rýchlo skolabovať. Zničený dvojhmotový zotrvačník
dáva o sebe vedieť rázmi pri zmene zaťaženia - napríklad pri radení alebo
pridaní plynu. Postupne to dospeje tak ďaleko, že buchot sprevádza každý
pohyb plynového pedála. Na nový zotrvačník si pripravte 25-tisíc českých
korún.
Obvyklí podozriví. Zovšeobecňovanie môže niekedy zavádzať, ale napriek
tomu sa dá povedať, že určité diesely majú sklony k určitému typu porúch.
Na turbodúchadlá najviac trpia motory Renault 1,9 dCi a 2,2 dCi, rovnako
ako všetky TDI PD (čerpadlo - dýza) od Volkswagenu. Stará jednotka 1,8 TDI
(66 kW/90 k) má slabinu len vo váhe vzduchu, inak vydrží všetko. Z
hľadiska spoľahlivosti je väčšou stávkou na istotu ako jej novší
nasledovníci.
Čo sa týka vstrekovania Common rail, s najväčšími problémami zápasí systém
od firmy Delphi. Nanešťastie je to veľmi rozšírená technológia, ktorú
nájdete napríklad v automobiloch Opel s motormi 1,7 CDTi, Renault 1,5 dCi, Ford Focus 1,8 TDCi prvej generácie (súčasná generácia používa Common rail
Siemens), Ford Mondeo 2,0 a 2,2 TDCi (opäť neplatí pre nový model) a
Jaguar X-type, ktorý má rovnaké motory. Z kórejských áut majú tento
problematický prvok Hyundai Terracan a Kia Carnival 2,0 CRDi.
Porúchaný dvojhmotový zotrvačník môže znepríjemniť život majiteľom
turbodieselov značiek VW, Fiat či Peugeot, ale aj mnohých ďalších. Veľa
závisí od zaobchádzania s ním. Neuškodí vedieť, že Škoda Octavia 1,9 TDI
(81 kW/110 k) tento druh zotrvačníka nemá, zato novšia a výkonnejšia
verzia (96 kW/135 k) už áno.
Z hľadiska spoľahlivosti a životnosti jednotlivých komponentov sa
osvedčili skôr staršie, konštrukčne jednoduchšie motory. Okrem už
spomínaných 1,9 TDI (66 kW/90 k) tiež Fiat 1,9 JTD (77 kW/105 k), ktorý
nemá ani variabilné turbo, ani dvojhmotový zotrvačník. Prakticky
nezničiteľný je motor 2,5 TD z Fiata Croma/Lancia Thema. Pôvodne slúžil v
úžitkovom automobile Iveco. M. Vaculík odporúča tiež päťvalec 2,5 TDI z
Audi 100 a prvých Audi A6. Treba síce strážiť rozvody, ale ináč nehrozia
žiadne nepríjemné prekvapenia. Nepomýľte si ho však s novším šesťvalcom
rovnakého označenia. Ten sa rozhodne tak nevydaril. BMW 525 tds na rozdiel
od modernejších turbodieselov vydrží bez problémov milión kilometrov, má
však jedno ale - občas prasknutú hlavu valcov. Ak máme nahliadnuť ešte
hlbšie do histórie, veľmi sa vydaril motor 1,9d od skupiny PSA Peugeot
Citroën. No ten ešte nemal v typovom označení predponu turbo-. Za
nezničiteľné sa považujú tiež legendárne vznetové jednotky Mercedes W124 a
190.
Dobrá rada nad zlato. Citlivejších čitateľov teraz možno oblieva pot a
premýšľajú, ako sa tej chatrnej veci pod kapotou svojho auta rýchlo
zbaviť. Ale nie je to také horúce. Riziko finančnej katastrofy sa dá
minimalizovať dodržiavaním niekoľkých jednoduchých odporúčaní.
Ak sa chystáte kúpiť ojazdený automobil so vznetovým motorom, vezmite si k
srdcu všetky predchádzajúce rady a veľmi starostlivo dodržiavajte tie
notoricky známe. Určite je dobré mať so sebou niekoho, kto bude tlmiť vaše nadšenie. Okamžite odíďte, ak predávajúci nesúhlasí s dôkladnou skúšobnou
jazdou alebo sa vykrúca. Venujte pozornosť všetkým neobvyklým zvukom. Ak
máte čo najmenšie pochybnosti, radšej sa rozlúčte s vidinou cesty domov v
novom aute. Na trhu ich je dostatok, a keď nekúpite dnes, zoženiete ho
zajtra.
Nikdy nedávajte za ojazdené auto všetky svoje peniaze. Aj zachované a
udržiavané auto bude veľmi pravdepodobne potrebovať drobnejšie opravy.
Ak vám dieselové auto už stojí v garáži, môžete životnosť jeho pohonnej
jednotky predĺžiť správnym zaobchádzaním.
Chce si to zvyknúť, ale verte, je to tak správne - štartujte bez spojky! V
autoškole síce učili niečo iné, ale štartovanie motora pri zošliapnutej
spojke dáva zabrať axiálnym ložiskám. "Z celého sveta štartujú so spojkou len Česi a Slováci," smeje sa M. Vaculík. "Má to historické dôvody - Škody
mali hustý prevodový olej a slabé akumulátory a štartéry.
Tankujte kvalitnú naftu. Zrakom ani čuchom ju určite nerozoznáte, ale
neurobíte chybu, ak namiesto obskúrnych stojanov na poľnohospodárskych
družstvách uprednostníte stanice patriace do veľkých reťazcov. Zopár
ušetrených korún nestojí za problémy spojené s výmenou Common railu.
Dodržujte predpísané servisné intervaly. Už kvôli chladeniu turba je
dobré, aby starý olej nenadsluhoval. A predovšetkým nemá zmysel skúšať, o koľko tisíc kilometrov sa dá odložiť výmena rozvodového remeňa, ak nemáte
poruke nový motor.
Nechajte turbo vydýchať, aj keď sa ponáhľate. Nikdy nevypínajte motor
bezprostredne po jazde vysokou rýchlosťou, ale počkajte aspoň obligátnych
10 sekúnd alebo radšej dvadsať.
Viete, ako spoľahlivo zlikvidovať dvojhmotový zotrvačník? Donúťte ho
pracovať v nízkych otáčkach. Keď totiž prichádzate k semaforu a
nepodraďujete, v určitom okamihu klesnú otáčky motora (sprevádzané
šklbaním celého mechanizmu pohonu) až pod úroveň voľnobehu. Toto urobte
päť- či desaťkrát a výrobca zotrvačníka má o ďalší príjem postarané.
A hlavne nezabudnite na jedno - poučenému a disciplinovanému majiteľovi
bude moderný turbodiesel slúžiť veľmi dlho. Na pohonných hmotách ušetríte
majetok a navyše sa stanete lepším šoférom.
Autor je šéfredaktor internetového magazínu Autoweb (www.autoweb.cz
Octávia TDI
Zahřívání a provoz TDI motoru
Přeplňované vznětové motory (a obzvlášť TDi motory) jsou velice účinné a tudíž produkují méně tepla a zahřívají se pomaleji než srovnatelné zážehové motory. S TDíčkem provozní teploty na volnoběh nedosáhneme, takže nemá smysl startovat několik minut před odjezdem s cílem zahřát motor a vytopit interiér - to se nestane. Nejlepší je prostě nastartovat a jet.
Prvních pár minut je třeba jet citlivě, alespoň dokud se ukazatel teploty nedostane do rozsahu běžné teploty. Problém však může nastat pokud se se studeným motorem dostanete do dopravní zácpy. Nízké otáčky totiž TDi neprospívají a tím méně za studena. Občas se doporučuje pustit všechny dostupné elektrické spotřebiče (vyhřívání skel, sedadel, světlomety, mlhovky...) aby se alespoň trochu zvětšila zátěž motoru.
Nedoporučuje se často nechávat TDi delší dobu běžet ve volnoběžných otáčkách - škodí to všem motorům a přeplňovaným vznětovým obzvlášť. Kromě toho, že tím ničeho nedocílíte (TDi se na volnoběh nezahřeje), škodíte ventilovému rozvodu (nízký tlak oleje způsobuje nedostatečné mazání vačky, obzvláště citelné je to při studeném oleji), turbodmychadlu (platí zde to samé jako v předchozím případě) a těsněním v turbodmychadlu, které pro 100% funkci vyžadují zvýšený tlak.
V žádném případě byste neměli po delší jízdě na vyšších otáčky (např. při rychlé jízdě na dálnici) okamžitě vypnout motor, neboť to je právě častou příčinou zničení turbodmychadla. Doporučujeme proto postupně ochladit turbo jízdou nižší rychlostí (stačí pár kilometrů). Okamžité odstavení vozu a vypnutí motoru po dlouhé zátěži škodí turbodmychadlu, a to platí dvojnásob u 1.9 TDi 81kW / 110 koní, které je vybaveno turbodmychadlem Garett VNT15, jenže je chlazeno olejem a více se v důsledku variabilní geometrie lopatek zahřívá. Na druhou stranu poškození turbodmychadla se obvykle projeví až při velmi častém opakování nepříznivých faktorů.
Výkon a provozní náklady
Motorům TDi vyhovují otáčky kolem 2000rpm, turbo začíná (v případě VNT15) zabírat něco kolem 1500rpm a naplno "tlačí" kolem 2000rpm. Při normální jízdě je tedy optimální řadit přibližně při 2500rpm a otáčky udržovat mezi 1500 a 2000rpm. Říká se, že lidi kupují koně a jezdí na krouťák - což přesně vystihuje proč se s TDi tak dobře jezdí, nejde-li Vám o nekompromisní sportovní svezení. Solidní atmosferický benzínový dvoulitr bude mít něco kolem 100kW při nějakých 5500rpm a 180-190Nm při 4000rpm - při jízdě rychlostí 100km/h bude točit asi tak 2700rpm, vrchol točivého momentu je tedy nekonečně daleko a výkon při těchto otáčkách může být cca 60kW. TDi (podle modelu) má kolem 80kW @ 4000rpm a 300Nm @ 2000 rpm - při jízdě "stovkou" točí přibližně 2100 rpm a je tedy na vrcholu sil a pouhých 2000rpm od vrcholu výkonu, aktuální výkon při těchto otáčkách je asi 60kW - tedy přibližně stejně jako u zdánlivě výkonnějšího zážehového motoru, takže se s TDi snáze předjíždí a není třeba podřazovat před každým jen trochu strmějším kopcem. Zároveň u TDI motorů a obecně motorů vybavených turbodmychadlem je možné snadněji ještě zvýšit výkon prostřednictvím úpravy datové mapy řídící jednotky (chiptuning).
Nejsilnější stránkou TDi je spotřeba, která u TDi činí přibližně 65% spotřeby srovnatelného benzínového motoru, i když od nového roku se mírně zmenšilo rozmezí mezi cenou benzínu a nafty. Přesto stále náklady na palivo vychází jen o něco vyšší než poloviční. Údržba je však naopak o něco dražší než u benzínového motoru. Větší jsou nároky na kvalitu oleje, zato ušetříte na svíčkách. Vzduchový filtr se mění stejně často jako u zážehových motorů, palivový zhruba po 50.000km, což přináší oproti benzínu mírné až zanedbatelné prodražení. Jediný pravidelný výdaj je na výměnu rozvodového řemenu a napínací kladky, která by měla být provedena u Octavie každých 90.000km toto je NAPROSTO NEZBYTNÉ A NEVYHNUTELNÉ, v žádným případě se nesnažte tady šetřit. Co se týče neplánovaných výloh - těžko říct kdy budou a jaké. Snad jen poměrně často u TDi motorů kolem 80 000 km odchází čidlo hmotnosti vzduchu..